Drove the Gery from the Levin and the Levin was dry...

V sobotu sme opustili sad uz naobed a nevyspati sa vybrali do Levinu, kde bol Geroj zakarantenovany. Prisiel totiz velky den: odkarantenovanie. Zastavili sme sa najprv doma, kde sme zo seba zmyli nanosy spiny, hliny, priadky jablkovej a pokusili sa uviest do reprezentacneho stavu.
Cesta bola o hodinu kratsia nez z Napieru, ale kedze sme za sebou mali pol dna urvavania jablk a vstavali o pol siedmej (posielam pozdrav miestnej drbnutej macke, co od 4tej mnauka a znizuje cenu pozemkov v okoli na tretinu), nebolo to moc zazitkove. Este ze som si stihol vypalit nejake CDcka s hudbou, bohuzial malo a tak sme cestou spat pocuvali dokola Piece of Mind od Iron Maiden, ktory pomaly zacinam nenavidiet, hoci si to nezasluzi. Aj ked Quest for Fire si to zasluzi :) Nastastie som za volantom nezaspaval, pretoze ked som zavrel oci, uvidel som... zlte fleky na jablcku a nasledna dilema (vyhodit, dat do kosiku, zostrelit nim jablko na ktore nedociahnem ale kontrolorka by ma ponho poslala s rebrikom, zjest) ma okamzite katapultovala do bdeleho stavu. Serpentiny pred Palmerstonom, kde by som sa bal ist na oslikovi, som uz vyberal bravurne ako Nigel Mansell a uz ani za mnou nebola kolona nervakov. Aj ked ta si mozno drzala odstup vdaka jasnej znacke L (ako Learner, podrobnosti popise Natalka :). Prave som si vsimol ze pisem bez diakritiky. To je znamka, ze mi to ide od srdca a davam to zo seba jak to zo mna ide, chaaapes? Pravy hip hop.

Ako som uz mozno spominal, exit do karanteny vyzera tak, ze je treba otocit auto na dialnici o 270 stupnov. Nastastie som mal blinker vyhodeny 2km dopredu, aby blazni za mnou vedeli, ze sa chysta MANEVER ako pri Verdune. Takze prechod na strkovu cesticku prebehol bez problemov a dotackali sme sa az ku klietkam. Tam si nas prevzala namedzna sila, ktora nam ukazala fakturu, priniesla vodu a spytala sa, ci nepotrebujeme lekara. Ked sme opat nadobudli vedomie, zistili sme, ze nemaju terminal, ale len nejaky mechanicky pristroj na citanie kariet. Nechapem, kazodpadne sme nemali ako zaplatit. Majitel bol v sobotu samozrejme niekde na rybach, tak nam po telefone povedal, ze v pondelok nam posle mail s cislom uctu a ze dufa, ze to zaplatime (aby som znizil napatie - zaplatili sme. Na dvakrat, pretoze nestacil denny limit na internet bankingu... Myslim ze druhykrat nam uz Geroja do karanteny nevezmu :).

Potom nam slecna sluzbukonajuca (SS) priviedla Geroja. Samozrejme, v skutocnosti ju priviedol Geroj, ona sa drzala na voditku ako vodny lyziar a Geroj sa vrhal raz na mna, dvakrat na Natalku a uprostred skoku sa nevedel rozhodnut, na ktoru stranu chce ist. Skoncilo to tym, ze sa zamotal do voditka a zacal sa nim dusit. Kedze mal kompletne vymenenu srst, tak to voditko nebolo vidiet a my sme si mysleli, ze knika dojatim. Hned ako sme vysli z dveri, rebelsky ocural kaktus co si tam pestovali, aby ukazal, ze nebol on u nich v karantene, ale oni boli zavreti s nim. Potom sa SS vybrala do 100m vzdialenej budky a privliekla nam 15kg granule. Moc sme sa nezdrzovali, mna este stvala myslienka na cestu spat, tak sme natiahli deku, nalozili Geroja a vyrazili. Celu cestu sa cpal dopredu, samozrejme. Zastavili sme sa v Shannone na pumpe, kde sme ho napojili (vodou) a dopatlali sa domov.
Hned po prichode sa prirutil Prince (9rocny obtlstly krizenec labradora, co zije v nasom dome. Je fakt skvely, ale trochu bojazlivy, zrejme ho budhisticka majitelka ucila nieco o emocionalnom odstupe. Po tyzdni s Gerojom uz ale prebral jeho mnohe sposoby). Prince mu ukazal kto je sef a kto docura dalej, Geroj ochcal sad s paradajkami a sli sme ho radsej vyvencit, nez hodi bobek na chilli papricky, s ktorymi sme mali ine plany. Takze sme konecne preskumali vesnicku a skomentovali domceky a vybrali si, kde budeme byvat, az budeme dochodcovia. Maloktory domcek ma nejaku branku, takze pri jednom z nich sme narazili na prasopsa, ktory bol tak enormne nadseny zo spolocnosti, ze s nami siel aj cestou spat. Nastastie my branu mame, takze sme ho za nou udrzali, ale nestastne zavyjal a stravil pred nasim domom celu noc! Cvok, bol tam este aj druhy den, ale vecer to asi vzdal a siel domov.
Geroj bol prvu noc strasne emo, knikal, vzlykal, trepal sa do postele, z postele a az nadranom zaspal. Nastastie sme mali volny den, tak sme mu to odpustili. Celu nedelu sme stravili na zahrade - na verande. Ja som si studoval nieco k vizam a k C#, Natalka kreslila, Geroj s Princom sutazili v tom, kto ma vacsiu drzku (vacsiu ma Geroj, ale Prince ma tlstejsi krk, takze pri tejto metode nas zlatacek prehral) a prazilo do nas slnko. Okolo behali nejake deti a pani domaca vykonavala setrne pohyby aby nenarusila harmoniu cakier. To bol krasny den... Posledny. Odvtedy vyzeraju vsetky dni tak, ze rano natrikrat vstaneme, kydneme si jedlo do kelimkov, vyrazime do 22min vzdialeneho sadu, otrocime a vecer sa vratime mrtvi domov. Obcas sa zastavime v obchode, ale po minulom nakupe to snad nebude aspon 2 tyzdne treba. Obcas, ked dojde odroda, alebo prsi prilis moc, skoncime naobed. Zatial sa to stalo dvakrat. Nutnostou po navrate domov je samozrejme sprcha a bohuzial aj priprava jedla na dalsi den, takze ako tak volno mame len neskoro vecer a o 10pm uz radsej spime, aby sme boli schopni rano pokracovat v trhani rekordov. Haha. Mimochodom ten sad sa vola Edenz.

P.S.: Tie fotky okolo nie su prilis relevantne k teme clanku. Bohuzial sme Geroja este neodfotili, ale coskoro tak ucinime, niektori ste s nim uz ale skajpovali, tak nam snad verite :) Takze mozete vidiet Otanske rano (cesta do prace), ukazku ulicky v sade (kazdy ma pridelenu jednu a musi ju vycistit... aj ked nie vzdy, zavisi od odrody), nas pri praci, madam traktoristku/chicker-of-quality a nas pred cestou do karanteny. Ano, uz som sa odvtedy oholil :)

P.P.S.: Nacpanie obrazkov do tohoto systemu je este horsia praca ako zber jablk na 5metrovej plesnivej jabloni. Odteraz cpem vsetky na koniec clanku.